Kláštor Prislop

Kláštor Prislop – miesto spirituality a histórie v srdci regiónu Hațeg

Dejiny a zakladatelia

Kláštor Prislop, nachádzajúci sa v blízkosti obce Silvașu de Sus v župe Hunedoara, je jedným z najstarších mníšskych sídiel v Transylvánii. Hoci jeho počiatky zostávajú zahalené tajomstvom, predpokladá sa, že ho založili rumunskí šľachtici z Ciuly v stredoveku. Prvá nepriama písomná zmienka pochádza z roku 1360, no súčasný kostol, historická pamiatka (kód HD-II-m-A-03447), bol postavený v 16. storočí. V roku 1564 kniežná Zamfira, dcéra valašského kniežaťa Moisea Vodă, kláštor "od základov" obnovila a zachránila pred zánikom. Ako žena Zamfira pôsobila na už existujúcom kláštore, obdarovala ho cennosťami a relikviami, z ktorých sa do dnešných dní zachovala len jedna ikona. Jej náhrobný kameň, fragmentovaný, je dnes uložený v areáli kláštora.

V 17. storočí tu žil svätý Ján z Prislopu, pustovník, ktorý si vyhĺbil celu v blízkych skalách, ktorá sa neskôr stala miestom púte. V tomto období kláštor tiež hostil cirkevnú školu pre mladých mužov, ktorí sa pripravovali na kňazskú službu. V 18. storočí prešiel Prislop pod jurisdikciu gréckokatolíckej cirkvi a bol vyzdobený freskou od maliara Simiona z Pitești, z ktorej sa zachovali len fragmenty.

Zmeny konfesie a významné osobnosti

Na začiatku 20. storočia koordinoval obnovu gréckokatolícky biskup Demetriu Radu, a v roku 1911 ieromonach Leon Manu, bývalý predstavený ruskej mariánskej pustovne, oživil baziliánsku komunitu. V roku 1948, po zákaze Rumunskej zjednotenej cirkvi, bol kláštor prevedený pod správu Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Sem bol preložený mních Arsenie Boca, ktorý sa neskôr stal duchovným otcom komunity mníšok až do roku 1959, kedy komunistický režim kláštor zrušil. Jeho hrob, nachádzajúci sa na kláštornom cintoríne, je dnes dôležitým pútnickým miestom.

Architektúra a prístup

Kostol kláštora, postavený v tradičnom transylvánskom štýle, zachováva prvky pôvodnej stavby z 16. storočia, doplnené neskoršími úpravami. Vo vnútri vyniká ikona, ktorú venovala Zamfira, a fragmenty fresky z 18. storočia. Jaskyňa svätého Jána z Prislopu, vyhĺbená v blízkych skalách, je prístupná veriacim.

Kláštor dnes funguje ako sídlo mníšok a hostí aj Monastický teologický seminár "Svätá Katarína". Prístup je možný z cesty DN66 po župnej ceste spájajúcej Silvașu de Sus s Hațegom. Otváracie hodiny a vstupné sú k dispozícii na mieste.